Čas na ľudí s chrbticou

Autor: Andrej Janco | 18.4.2014 o 17:36 | (upravené 18.4.2014 o 22:09) Karma článku: 8,20 | Prečítané:  604x

Vážení priatelia, som jeden z budúcich členov politické hnutie Dobrá sila, ktorá sa dnes ešte len vytvára a preto nemohla vstúpiť do volieb do európskeho parlamentu samostatne. Bol som navrhnutý ako nezávislý kandidát za politickú stranu Národ a spravodlivosť, s ktorou sme uzavreli dohodu. Som lekár a toto moje povolanie nechcem opustiť, dúfam, že obe poslania by som dokázal skĺbiť.

Pár slov o sebe

Vážení priatelia, som jeden z budúcich členov politické hnutie Dobrá sila, ktorá sa dnes ešte len vytvára a preto nemohla vstúpiť do volieb do európskeho parlamentu samostatne. Bol som navrhnutý ako nezávislý kandidát za politickú stranu Národ a spravodlivosť, s ktorou sme uzavreli dohodu. Som lekár a toto moje povolanie nechcem opustiť, dúfam, že obe poslania by som dokázal skĺbiť. Isté je však to, že mám povahové vlastnosti, ktoré mi umožňujú bojovať za dobrú vec aj tam, kde iní dávno zutekali. Od detstva som bol systematicky vedený a zotrval som vo vlastenectve a všeslovanských postojoch. Dokážem uprednostniť verejný záujem pred osobným, nikdy som nezradil ľudí, ktorí mi verili. Za najvyššie hodnoty pokladám život, vlasť, rodinu. Za najpozitívnejšie vlastnosti svedomie, poznanie, tvorenie. Tým som sa riadil, aj sa budem, to ponúkam aj do služieb svojej vlasti. Neznášam lenivosť, z ktorej pramenia takmer všetky naše zlé skutky a tiež koristníctvo a zradu, ktorá sa na Slovensku stala najvýhodnejším zdrojom zisku. Nie som ani pravičiar, ani ľavičiar, pretože tieto pojmy už na Slovensku stratili obsah. Verejne prínosnú prácu pokladám za hlavné kritérium posudzovania kvalít človeka a jeho prínosu pre ostatných. Vážim si všetkých ľudí, ktorí denne, krvopotne a statočne pracujú, alebo pracovali, tým patria istoty sociálne, zdravotné, hmotné aj morálne. Ostatným pre motiváciu nezaškodí aj trocha neistoty. Bohatstvo pokladám za demotivujúce, ale hmotnú istotu, nadobudnutú vlastnou prácou, za podmienku osobnej slobody. V politike sa budem venovať predovšetkým zdravotníctvu, to je oblasť, v ktorej som vykonal už mnoho užitočného a dúfam, že s vašou pomocou vykonám ešte viac.

Zmätok, ktorý nastal medzi európskymi politikmi po vzniku krymskej krízy naplno ukázal, že Európa nedisponuje politickým potenciálom, ktorý by jej umožnil objektívne vyhodnotenie a vytvorenie racionálneho, pre Európu výhodného a jednotného postoja  v krízovej situácii podobných rozmerov.  Europarlament a Európska komisia sú zahltené finančnými záujmami, lobizmom, skupinovými záujmami a záujmami svojho partnera z NATO. Najmä v dôsledku toho Európa podlieha historicko-politickým atavizmom čo spôsobuje, že už ani vo vyhrotených situáciách nie je schopná definovať európske priority. Jasne to preukázali udalosti v Grécku, Sýrii, ale najmä na Ukrajine. Európa neurobila nič, aby zastavila rozmáhajúci sa radikálny nacionalizmus, antislavizmus, antisemitizmus a neofašizmus na Ukrajine a tak sa opäť raz ocitla na pokraji občianskych nepokojov a ozbrojených konfliktov na územiach, ktoré s ňou priamo susedia. Myslím si, že práve nespokojnosť ľudí s takýmto vývojom je dôvodom, aby sme si do európskeho parlamentu zvolili zástupcov, ktorí majú chrbticu, ktorí dokážu v Bruseli bojovať o zachovanie mieru a dokážu tiež ubrániť štátne záujmy SR a podporiť slovenské a slovanské záujmy.

V tejto súvislosti si pokladám za povinnosť sprístupniť verejnosti niektoré moje názory na problémy, ktorých riešenie pokladám na Slovensku za prioritné. Ako iste viete, celé roky som aktívny ako prezident občianskeho združenia v oblasti zdravotníctva. Túto tému si ponechám na záver, budem jej venovať najviac úsilia, prirodzene. Dnes sa budem venovať aj problému slovenských Cigánov.

Vyriešme cigánsky problém bez rasizmu

Prečo používam pojem Cigán, nie Róm?

Cigán je tradičné slovenské označenie pre dané etnikum. Samotné slovo je významovo neutrálne. Jestvujú ekvivalenty v rôznych jazykoch a pejoratívny obsah nie je iste daný samotným slovom. Nevidím dôvod používať slovo Róm. Slovo Cigán je slovenské a dokonale slúži označeniu. K samotnému etniku prechovávam patričnú úctu, čoho dôkazom je aj to, že sa problematiku snažím vyriešiť nie len pre zvyšok populácie, ale aj pre samotné Cigánske etnikum, pre SLOVENSKÝCH OBČANOV, ktorí sú donekonečna vlažnými opatreniami politikov utvrdzovaní v svojich sociálnych údeloch. Potrebujeme pomôcť našim spoluobčanom, Cigánom. Potrebujeme im pomôcť, aj preto, že sú rovnako ako my, občanmi Slovenskej republiky, pretože im nikto nebol schopný pomôcť a pretože im konečne musíme pomôcť, aby si pomohli sami.

Zamyslite sa, ako často počúvame, že „riešenie cigánskeho problému neexistuje“, že „s tým nič neurobíme“. Lenže riešenie existuje, jednotlivé krajiny Európskej únie nám to už ukázali. Nie je pravda ani to, že „s tým nič neurobíme, lebo to tak chce Európa“. Je to kardinálna lož živená našou vlastnou politickou mocou, ktorá si z cigánskeho etnika urobila lacnú volebnú silu a nevídaný tunel na Eurofondy. Politici nechcú a nie nemôžu. Právny systém SR, aj pri zohľadnení európskeho práva, umožňuje riešenie cigánskeho problému nerasistickou a demokratickou cestou, v čom vidím aj jednu z hlavných úloh slovenského europoslanca. Samozrejme, vyžaduje si to od neho neznížiť sa na úroveň chodiacej kalkulačky, vyžaduje si to schopnosť poslanca dokázať bojovať za vlastný štát a jeho občanov, schopnosť nezrádzať svojich rodičov a neoberať vlastné deti a deti všetkých Slovákov o budúcnosť.

Uvedomme si všetci, etnické napätie v SR sa zvyšuje každým dňom tak, ako sa znižuje naša schopnosť živiť neprispôsobivých príslušníkov tohto etnika. Živiť jeho nelegálne nároky na životnú úroveň, ktorá už ďaleko prevyšuje životnú úroveň väčšiny dôchodcov, ale aj pracujúcich občanov v nižších príjmových skupinách.

Ja odmietam posudzovať životnú úroveň Cigánov podľa úrovne hygieny jednej asociálnej skupiny v rámci tohto etnika, alebo podmienok bývania, ktoré absolútne nezodpovedajú sociálnej pomoci, ktorú sme tejto skupine už doteraz poskytli. Nie sú dôkazom nedostatku našej pomoci, sú dôkazom realizácie predstáv konkrétnej skupiny ľudí o životnom štýle. Životnú úroveň Cigánov preto začneme posudzovať podľa príjmov na rodinu, pričom rozhodujúcim prvkom bude zohľadnenie zásluhovosti. Miera schopnosti cigánskej ( a ktorejkoľvek inej) rodiny zabezpečiť účel sociálnych dávok (alebo skôr realizovať základný zmysel akejkoľvek rodiny, ako základnej sociálnej jednotky) bude rozhodovať o ich výške a nakladaní s nimi. V tom nám Európa nezabráni, pretože je to v zhode s postupmi, ktoré sa uplatňujú aj v ich domácich štátoch. Samozrejme, ak budeme mať europoslancov, ktorí budú dosť silní tento postup obhájiť.

Úlohou europoslanca bude povedať Európe konečne už aj to, že neadekvátna pozitívna diskriminácia, čiže zvýhodňovanie Cigánov, nie je výdobytkom „európskej demokracie“. Dnešná, najmladšia generácia Cigánov, je v poradí už štvrtá, ktorá sa pozitívne diskriminuje! Neviedlo to k prehĺbeniu integrácie tohto etnika do našej spoločnosti a neviedlo to ani k zlepšeniu jeho sociálnych podmienok! Desiatky rokov umelej pomoci a prižmurovanie oboch očí viedli len k prehĺbeniu sociálnej odkázanosti a úpadku, ktorému mali zabrániť!

Rozdiel oproti zvýhodňovaniu počas socializmu je ten, že dnes prebieha preukázateľne na etnickom princípe, s vylúčením akéhokoľvek princípu zásluhovosti. Ak sa nám nepodarí tento zámer, potom sme prehrali nielen my, ale aj samotní Cigáni, pretože potom zákonite nastúpia tí, ktorí majú naporúdzi radikálne riešenia, ktorým sa práve my, Dobrá sila, chceme vyhnúť. Demotivácia bola opakovane príčinou zániku celých spoločenských systémov, naposledy socializmu a bude aj príčinou zániku našich národov, pretože perspektíva celoživotného snaženia sa v prospech budúcnosti iného etnika, na úkor vlastnej, je viac ako demotivujúca.

Pozitívna diskriminácia, teda zvýhodnenie, je veľmi účinným nástrojom motivovania k zmene iba vtedy, ak je na princípe individuálneho zvýhodnenia, definovaného konkrétnym účelom, podmienkami a časovým trvaním.

Európa vďaka krátkozrakej politike Západu voči prisťahovalcom z arabských krajín, čiernej Afriky, Indie, Turecka, ako aj z iných krajín, stojí na prahu obdobia rasových nepokojov, ktoré si údajne nik nepraje, a čo sa deje? V rozpore s tým, čo očakáva obyvateľstvo, vlády nekonajú a poskytujú tak čas a priestor pre ďalšie zvyšovanie napätia. Nekonanie štátov v prospech ochrany a obrany postihnutých občanov nepriamo podporuje všetkých tých, ktorí sa voči nim dopúšťajú trestnej činnosti, alebo inej nespravodlivosti, vrátane sociálneho parazitizmu, ktorý v Európe dosiahol až obludný rozmer. Vyzerá to tak, akoby sa čakalo na to, že rasové nepokoje prepuknú, aby politici mohli ukázať svoju silu a tak si upevniť moc aj voči časti obyvateľstva, ktorá s celým problémom nemá nič, iba ak to, že celý problém svojou prácou živí. Nekonajú, aby keď niečo prepukne, zasiahli prostredníctvom vojenskej moci a mohli povedať: „ Pozrite, čo ste bez nás“!

Rasizmus, ktorý pred a počas 2. Svetovej vojny spôsobil miliónové straty na ľudských životoch, sa v Európe stal tabu. Proces, ktorý k tejto tabuizácii viedol, je pochopiteľný, avšak spôsobil, že unikli také vážne problémy, ako sociálny parazitizmus, ktorý je v našich podmienkach objektívne významne viazaný na etniká, akým sú Cigáni. Táto väzba nie je podmienená rasovo, ale má základ v ekonomickom zvýhodňovaní etnika práve na podklade pozitívnej diskriminácie, ktorej cieľom bolo pôvodne zabrániť návratu rasizmu do európskej reality. Takto vznikol paradox, ktorý sa v Európe nedarí riešiť nikomu. Obrazne povedané, Európa pred rasizmom zatvorila dvere, avšak dnes sa nám tlačí dovnútra cez okno v podobe sociálneho parazitizmu, obráteného proti produktívnej časti obyvateľstva.

Rasizmus sa definuje ako ideológia, hierarchizujúca sociálne skupiny na základe etnického kľúča. Minimálne 65 rokov na Slovensku trvajúce právne, ekonomické, sociálne, kultúrne a iné zvýhodňovanie cigánskeho etnika voči ostatnému obyvateľstvu Slovenska preto nemožno považovať za nič iné, ako za politicky motivovaný praktický rasizmus, namierený proti pôvodnému obyvateľstvu, ktorého ideologickým podkladom je tzv. pozitívna diskriminácia. Pozitívna diskriminácia má odôvodnenie tam, kde treba poskytnúť šancu niekomu, kto bol diskriminovaný. Je však neprípustné, aby sa týkala celého etnika, ktoré je navyše bez akéhokoľvek pozitívneho výsledku pozitívne diskriminované už po celé desiatky rokov. Demonštrácia proti segregácii cigánskych detí, ktorá na Islande vítala slovenského prezidenta Gašparoviča, je typickou ukážkou neinformovanosti (alebo cielenej dezinformačnej kampane ) Západu o probléme Cigánov vo Východnej Európe a vážne ju môžu brať len tí, ktorí ju zorganizovali – tzv. organizácie pre ochranu ľudských práv, ktorým zjavne nevadí, že práve Cigáni, ktorých údajne „obraňujú“ sú tí, ktorí šliapu v obciach, kde majú prevahu, po všetkých právach svojich inorasových spoluobčanov. Nie je to dané rasovo, práve naopak. Ide o sociálnu skupinu bez mena, ktorá sa združuje na rasovom princípe, za účelom presadzovania vlastných protispoločenských hodnôt na úkor zvyšku obyvateľstva. Cigánske triedy nie sú výsledkom segregácie, sú výsledkom populačného vývoja v obci, kde sa za 50 rokov zmenil pomer tak, že  50-ti Cigáni sa rozrástli na počet 2400, zatiaľ čo pôvodný počet 500 bielych obyvateľov klesol na dnešných 150.

Niet väčšej nespravodlivosti v 21. storočí, ako keď pracujúci darca sociálnej pomoci dostáva menej prostriedkov, ako jej nepracujúci príjemca. Toto je na Slovensku bežnou praxou dokonca aj v dobe krízy, keď sa jej darcovia často dostávajú hlboko pod minimálny príjem, ktorý v našich podmienkach ešte zaručuje minimálnu požadovanú úroveň životného štandardu. Na Slovensku v súčasnosti neexistuje nič tak devastujúce a demotivujúce, ako solidarita zbedačeného pracujúceho obyvateľstva s nepracujúcimi asociálmi, žijúcimi takmer výlučne zo sociálnej pomoci.

Stratégie sústavných bezodplatných dávok by mali nahradiť stratégie ich premeny na ekonomicky aktívne obyvateľstvo.

Nie tak dávny konflikt nelegálnych cigánskych prisťahovalcov vo Francúzsku, ako aj problém s lúpežnými bandami z radov asociálnych prisťahovalcov z Afriky, ktoré vyvrcholili rabovaním a podpaľovaním áut vo francúzskych uliciach nás utvrdzujú v tom, že je najvyšší čas urobiť poriadok aj u nás, skôr ako nás pohltia rasistické nepokoje, ako sa to začína prejavovať vo Francúzsku, Maďarsku, Nemecku a iných krajinách. Keď však chceme urobiť poriadok, nemôžeme robiť poriadok „s niekým“, ako ho robili nacisti so Slovanmi a Židmi a ako to urobili tzv. demokrati na Slovensku po zamatovej „revolúcii“ so strednou vrstvou. Ten kto robí poriadok, musí vnímať aj sám seba ako súčasť všeobecného poriadku a toho naši politici zjavne nie sú schopní. Zvyšovanie napätia medzi rasami slúži najmä tým, ktorí sa priživujú na politike. Vznik organizácií s neonacistickým pozadím a ich tolerancia zo strany štátu preto nie sú náhodné.

Riešením cigánskeho problému by totiž bolo dôsledné uplatňovanie zákonnosti v konaní všetkých občanov, vrátane Cigánov, čo by si vyžiadalo vymožiteľnosť práva pre postihnutých občanov na jednej strane a uplatnenie represívnej moci štátu proti nezákonne konajúcemu občanovi, alebo skupine občanov na strane druhej.

Táto celkom logická a prirodzená požiadavka je však v súčasnej realite európskych politických systémov neželateľná! Aby sa v tejto veci niečo zmenilo, európska politika by sa musela zbaviť ľavicového aj pravicového populizmu. Čo by však z nej potom ostalo? Populizmus zabezpečuje trvalú podporu sociálne najnižších vrstiev spoločnosti, ktoré sú však zároveň v prevažnej miere neproduktívne a sociálne závislé. Tento tzv. sociálny zmier poskytuje lacné volebné hlasy a cez ne aj politickú moc, spojenú s takmer neobmedzeným vplyvom, finančným ziskom a faktickou nepostihnuteľnosťou, ktorým sa európski politici tešia. To je dôvod, prečo politici tzv. „stredových strán“ urobia všetko, aby sa nemohol uplatniť rozum, poriadok a právo. Práve preto niekto z pozadia vždy pretlačí do každého racionálneho a plne odôvodneného programu na riešenie cigánskeho problému niečo, čo je neprijateľné pre ostatných, teda prvky neonacizmu, národného šovinizmu, antislavizmu, antisemitizmu či xenofóbie. Za všetky príklady aspoň niekoľko.

1. Hoci je zrejmé, že na Východnom Slovensku cigánsky problém už dávno prerástol možnosti riešenia súčasnej slovenskej politiky a že v tejto situácii je občiansky odpor proti nekonaniu štátu jediným logickým riešením, nevznikla občianska iniciatíva, ktorá by požadovala zákonné riešenie, ale iniciatívy sa chytili združenia s celkom evidentnými nacistickými prejavmi, aj keď je jasné, že na Slovensku sa nacizmus popularite neteší. To sme totiž boli my, Slovania, ktorých rady plánoval Hitler zdecimovať o 45 – 55 miliónov, ktorí sme vo vojne nemeckého nacizmu proti Slovanom utrpeli 40- miliónové straty. Samozrejme, že vystúpenie takého združenia, aj keď silno podporené Cigánmi pošliapanou postihnutou verejnosťou, musí naraziť na odpor štátnej moci. Kto zariadil, aby sa riešenie cigánskeho problému spájalo s nacistickými heslami a protimaďarskými výpadmi?

2. Postup francúzskeho prezidenta Sarkozyho v prípade budovania nelegálnych osád Cigánov z Bulharska a Rumunska je celkom pochopiteľný, zákonný a jediný účinný v očiach celej európskej verejnosti. Prečo vadí práve politikom, ktorých vraj tak neuveriteľne pobúril? Pretože rovnaký problém existuje všade vo Východnej Európe.

Na Slovensku zaberajú Cigáni celkom nelegálne pôdu súkromných vlastníkov a stavajú si na nej nielen dočasné chatrče, ale aj domy s plnou inžinierskou sieťou. Ak by sa Sarkozyho opatrenia odobrili, musela by aj naša vláda, súdnictvo, ako aj polícia konať podobne, v prospech vlastníkov a v prospech zákonnosti. Museli by situáciu riešiť finančným odškodnením majiteľov, čo by tiež znamenalo, že prevažná časť Cigánov, neoprávnene užívajúcich cudzí majetok, ktorá by nemala z čoho zaplatiť, by sa mohla pohnúť za novým životom aj smerom na západ. A tu už všetci „demokrati“ zo Západu končia. Dobré rady áno, eurofondy pre Cigánov, ktoré ich stabilizujú vo Východnej Európe a ktoré budú splácať naše (pochopiteľne necigánske) deti, to áno, ale vstup Cigánov do Západnej Európy, to nie! Inak povedané: „ Nechajte si svojich Cigánov doma, my Vám na to dáme peniaze, ktoré nám aj s úrokmi budú vracať celé generácie vašich detí!“ Kto to zariadil?

Pýtate sa, prečo si Francúzi presadia jediné možné riešenie a naši politici nemusia urobiť nič? Pýtate sa s nami,

prečo naše vlády nekonajú v prospech práv občanov SR? Prečo sa trpí teror, neoprávnené zaberanie pôdy, lúpežné nájazdy, krádeže, vydieranie, úžerníctvo, ubližovanie na zdraví občanov, vraždy, čo fakticky naplňuje kritériá okupácie cudzou mocou? Prečo sa u nás pre Cigánov postupne etablovalo nepísané „Právo na nedodržiavanie zákonov“, ktoré je v praxi uplatňované oveľa dôslednejšie, ako iné zákony SR?

Možno je to tak, že každá iniciatíva, ktorá je plne odôvodnená a mala by perspektívne šancu sa uplatniť, je „zahraná do autu“ len preto, aby sa ukázalo, že cez občiansku iniciatívu, alebo uplatňovanie právnych postupov cesta nevedie! Možno je to tak, že znižovanie zákonnosti a postupné znižovanie obranyschopnosti obyvateľstva je na prospech práve tým, ktorí sú zodpovední za ich dodržiavanie, tzv. „slovenským“ politikom. Pýtate sa prečo?

O čo je väčšie bezprávie, neistota, o čo je nižšia obranyschopnosť obyvateľov, o to je väčšia moc a bohatstvo populistických politikov nezávisle od toho, či patria naľavo, alebo napravo, nezávisle od toho, akú národnosť, alebo skrytú národnú príslušnosť majú!

Ak by vládlo právo a poriadok, nepotrebovali by sme politikov. Preto politici robia všetko preto, aby právny stav a poriadok nezavládol, aby sme na riešenia problémov potrebovali politikov. Moc a bohatstvo politikov je pravou príčinou toho, čo sa na Slovensku deje už viacero storočí!

Na tento cieľ poslúži všetko, čo ochromí účinok postupov, ktoré by  asociálneho Cigána zmenili z lacného predvolebného hlasu, ktorý sa dá kúpiť za 5 Euro na plnohodnotného občana, prinášajúceho úžitok pre domovský štát, svojej rodine, aj sebe. Poslúži neonacizmus, šovinizmus, antisemitizmus, nevymožiteľnosť práva, ale najmä nekonanie štátu v prospech ochrany a obrany postihnutých občanov, čo posmeľuje, nepriamo podporuje všetkých tých, ktorí sa voči nim dopúšťajú trestnej činnosti, alebo inej nespravodlivosti, predovšetkým však rasizmu a sociálneho parazitizmu.

V tejto súvislosti sa vynárajú vždy nové otázky, na ktoré občan Slovenskej republiky stále nedostáva odpoveď. Prečo bývalá premiérka Radičová síce uznala, že riešenie nelegálnych osád je v právomoci francúzskej vlády, ale sama ani len nenaznačila, že by chcela podobnú situáciu riešiť aj na Slovensku podobným razantným spôsobom? To preto hovorila o „tejto krajine, lepšej pre život“ a nie o Slovensku, dobrom pre život Slovákov? Pre koho pripravovala „túto krajinu“? Prečo bývalý minister Lipšic využil prvú príležitosť na to, aby „odzbrojil“ obyvateľov, čo sa týka najmä vidieckeho obyvateľstva, najviac konfrontovaného s asociálnymi osadníkmi? Domyslel niekto, čo sa stane, ak zločinci nebudú mať strach zo širokej držby zbraní u slovenského obyvateľstva? Kto nás ochráni zajtra, keď štát už dnes nekoná ani v prípade vraždy, o menej závažných trestných činoch ani nehovoriac ? Čo budeme robiť, ak by v dôsledku krízy padol sociálny systém a Cigáni by začali rabovať nie polia, ako dnes, ale obydlia a znásilňovať beztrestne naše ženy a dcéry? Pôjdeme sa s pánom Figeľom schovať do kostola?

My nie sme Nemci, ktorí po vojne nemali mužov, lebo zahynuli v koristníckej vojne. Obnovu nemeckého štátu, ako aj ich dnešnú životnú úroveň, im zabezpečili milióny gastarbeiterov, ktorí sa natrvalo usadili na ich území a americké peniaze z Marshalovho plánu. Keď majú Nemci problém s treťou generáciou gastarbeiterov, ktorá od málo platených fyzických prác sa cez dobre platené obvyklé práce prepracovala k dnešnej dobre platenej sociálnej odkázanosti, je to daň za zneužitie prvej generácie ľudí, ktorí sa dobrovoľne zbavili svojich vlastí vo vidine plnohodnotného života v cudzom štáte. Majú im byť za čo vďační, títo ľudia opustili vlastné rodiny a nebudovali svoje domovské štáty. Rovnako je to s imigrantmi vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, aj Veľkej Británii. Nedajme si nahovoriť, že dnešné nepokoje v týchto štátoch sú dôsledkom stretu svetových náboženstiev! Nie! Je to sociálny a politický konflikt, dôsledok ich neokoloniálnej politiky pod rúškom povojnového budovania demokracie a európskeho superštátu. S Cigánmi na Slovensku je to však celkom inak, to my, Slováci, sme vytvárali aj tvoríme ich nadštandardnú životnú úroveň už v štvrtej generácii a sami sa o ňu pričinili z ich radov len nepočetní slušní Cigáni, ktorí prekročili tieň odkázanosti, čím vstúpili do radov tichých živiteľov. Z tohto hľadiska však voči nim nemáme ani rovnaké záväzky, ako majú západné štáty voči svojim imigrantom.

Odmietam rasizmus ako riešenie cigánskeho problému. Odmietam šovinizmus, aj antisemitizmus, ale odmietam tiež ignoráciu národných a slovanských záujmov – antislavizmus. Som si istý, že v tomto ignorantstve politikov je jediným riešením vynútenie si právneho stavu. Ale ako to dosiahnuť? Občianska iniciatíva bola na Slovensku zabitá spolu so strednou vrstvou, preto si nerobím ilúzie, že by k riešeniu cigánskeho problému rozhodujúcim spôsobom prispela práve ona. V tomto štádiu je možné riešiť ho už len pomocou politickej sily. Isté je, že iniciatívu si nesmieme dať vytrhnúť z rúk cez nastrčených provokatérov, preto podporujem Dobrú silu, ako typickú hodnotovú stranu.

Riešenie cigánskeho problému nie je prejavom rasizmu, je to ekonomická nevyhnutnosť ozdraviť najstratovejšiu sociálnu firmu na Slovensku, ktorá za verejné prostriedky prináša zisky výlučne vládnucim politikom a finančne zainteresovaným „zástupcom rómskeho etnika“ a to proti záujmom najširšej verejnosti, integrovaných obyvateľov Cigánskeho pôvodu a v neposlednom rade aj samotných asociálov a ich potomkov.

Čo je úlohou pre politiku?

Riešením je:

1. Donútiť vlády na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku, v Bulharsku, v Rumunsku a inde akceptovať fakt, že cigánsky problém a jeho riešenie sa stáva proritou, pretože ohrozuje kultúrne tradície našich národov, ohrozuje ekonomiky našich štátov, ničí zdravotnícke a sociálne zabezpečenie pracujúcich obyvateľov.

2. Okamžite ukončiť kolektívnu pozitívnu diskrimináciu Cigánov, založenú na etnickom princípe, pretože sa ukázala byť neúčinnou počas 65 rokov jej uplatňovania vo Východnej Európe, ako aj preto, že na ňu ďalej nie sú finančné prostriedky. Pozitívna diskriminácia etnika je novodobým politicky motivovaným rasizmom, namiereným proti ostatnému obyvateľstvu, je skrytou inváziou a následnou okupáciou s použitím politických zbraní, ktorá má za následok ekonomické zotročenie a v dôsledku neho aj zánik pôvodného obyvateľstva.

3. Naše štáty sme si vydobyli v konkurencii národov. Naši otcovia neprelievali svoj pot na poliach a svoju krv v miestnych aj svetových konfliktoch preto, aby vytvorili prosperujúce krajiny, ktoré sa redukujú do role hostiteľa pre zhubné skupiny obyvateľstva. Ak mienia títo ľudia s nami zdieľať našu vlasť, musia zaplatiť tak, ako platíme my: slušní etnickí Slováci, Cigáni, Česi, Maďari, a iní, žijúci pod strechou spoločného občianstva: potom, krvou a potrebnou dávkou vlastenectva. Cestou k životným istotám nie je neustále navyšovanie požiadaviek, cestou je edukácia, motivácia a hlavne práca. Je nutné, aby sme žiadali podmienenosť akéhokoľvek príjmu pre akéhokoľvek občana prácou. Úľavy na etnickom princípe sú rovnako neprípustnými ako údely. Príkladom je Švajčiarsko, kde Cigáni pracujú rovnako ako domáce obyvateľstvo. Je neprípustné akékoľvek sociálne parazitovanie založené na etnickom, ani inom princípe.

4. Tolerancia trestnej činnosti, páchanej pod rúškom sociálneho nedostatku, je teroristickým aktom, na ktorom sa priamo zúčastňuje aj štát svojim nekonaním!

Odmietame právo na nedodržiavanie zákonov pre Cigánov!

Žiadame rovnaké uplatňovanie zákonnosti pre každého, bez výnimky.

Rovnosť pred zákonom musí byť spojená aj s rovnosťou v jeho uplatňovaní.

5. Sociálne,  hygienické a kultúrne štandardy vyplývajú z podmienok, v ktorých sa naše národy vyvíjali. Ich rešpektovanie musí byť podmienkou akejkoľvek sociálnej pomoci, inak táto stráca svoj význam a oprávnenie. Sociálne dávky, ktorých dôsledkom sa sociálne zabezpečenie cieľovej skupiny, napríklad detí ( napríklad sociálne dávky na deti, použité na nákup alkoholu a iných drog ) míňajú svoj význam a preto je nutné považovať ich za zneužitie verejných prostriedkov. Za to by mal niesť postih v podobe náhrady nielen ten, kto ich zneužil, ale aj ten, kto ich napriek vedomosti o tejto skutočnosti poskytol.

6. Nízky hygienický, bytový a sociálny štandard cigánskeho etnika nie je dôkazom nízkej sociálnej a pomoci a zdravotnej starostlivosti zo strany štátu, ale je dôkazom neúčelnosti vynaložených verejných prostriedkov.

7. V spoločnosti prevláda názor, že eurofondy, určené na riešenie cigánskeho problému, sú úplatkom Európskej únie našim politikom za to, že zamedzia emigrácii Cigánov do Západnej Európy, že sú to peniaze, ktoré ešte nikdy neboli vynaložené na skutočne perspektívny cieľ, nič neriešia, slúžia k upevneniu sociálneho parazitizmu Cigánov, slúžia k okamžitej spotrebe pre Cigánov, ale najmä politikov a ešte viac zotročia našich potomkov.

V rámci čerpania Eurofondov sa v uplynulom programovacom období udialo evidentne mnoho chýb. Tie prostriedky, ktoré boli alokované, sa alokovali až na pár svetlých výnimiek do pochybných projektov a vyčerpalo sa primálo prostriedkov. Veta „primálo prostriedkov“ neznie veľmi dramaticky, ale skutočnosť je hrozná, pravdepodobne pošleme viac ako polovicu tých slávnych peňazí, ktoré sme mali obdržať na skrášlenie, sfunkčnenie a upevnenie Slovenska späť do Bruselu. Ide o najväčšie Európske faux-pas v modernej slovenskej politickej histórii, za ktoré je zodpovedná každá doterajšia vláda.

Miesto toho, aby sme reštrukturalizovali a zmodernizovali krajinu, ochromili sme jej trh nezmyselnými dotáciami umelých ustanovizní, a podriadili sme jej ďalší vývoj európskej vízii vazalského Slovenska.

Je nemysliteľné v doterajšej línii pokračovať. Je nemysliteľné pretvárať krajinu do podoby cudzích predstáv, ktoré vzišli z myslí, o ktorých nič nevieme, a ktoré sme si nezvolili (hovorím samozrejme o rade a komisii), ktoré však s formálnym povolením Európskeho parlamentu (ktorý až na zopár skeptických výnimiek nečiní zadosť požiadavke občianskej protiváhy nevolenej byrokratickej nadnárodnej moci) pretvárajú cez nezmyselné opatrenia našu milovanú krajinu na miesto, ktoré je odtrhnuté od našich potrieb, našich ambícií a v neposlednom rade od ducha nášho národa.

Riešenie nie možné dosiahnuť výlučne na nadnárodnej úrovni. Riešenie nie je možné dosiahnuť na výlučne národnej úrovni. Riešením je koordinácia nadnárodnej a národnej politiky cez volených zástupcov tak, aby bolo možné dať hlas našim pochybnostiam, ako aj našej vôli situáciu zmeniť.

Čo robiť?

Ľudia, ktorí majú na Slovensku rozhodujúce právomoci, žijú často izolovaní od reálneho života vo svojich sídlach, obohnaných vysokými plotmi s ostnatým drôtom, či už skutočným, alebo kastovným. V mestách, kde sa častejšie dostane človek do styku s Číňanom, ako cigánom, či na pracovných cestách do iných krajín, je ľahké zabudnúť na problémy tohto etnika a spolužitia s ním. Obyčajný občan žije aj na vidieku alebo v „horších štvrtiach“ väčších či menších miest, v bezprostrednej blízkosti osád asociálnych a antisociálnych lúpežníkov a z väzenia prepustených vrahov. To tie „obyčajné“ deti chodia do škôl, kde nezaopatrená Cigánska mládež ponižuje a napáda učiteľky, „obyčajné“ ženy utekajú v noci pri návrate z práce pred lepidlom či toluénom podguráženými násilníkmi, naši starí rodičia sa trasú, keď ostanú sami doma. To sme my, ktorým sú policajti nútení hovoriť, že nemáme dôkazy, alebo že čin sa nestal a preto nemôžu zasiahnuť. Keď sa predsa policajti, tiež občania so svojim vlastným životom, domovom a rodinou, opovážia operatívne zasiahnuť spôsobom, akým by sa zasiahlo v prípade akéhokoľvek zločinu (nech by ho spáchal príslušník akéhokoľvek etnika), keď chcú etablovať poriadok v enklávach sociálneho a hodnotového úpadku, nezávisle na etniku, ktoré sa tam koncentruje, sú drvení mediálnou mašinériou a umelo politicky korektnou politickou scénou, ktorá zabudla na to, že jej primárnou úlohou nie je vyhovieť salónnym intelektuálom a umocňovať kozmopolitný image Slovenska, ale slúžiť občanom, ktorí im vyjadrili svoju dôveru a umocňovať samotné slovenské záujmy. To sú občania na vidieku, žijúci zo svojho lopotenia, ktorí chránia a predsa neuchránia svoje polia pred nájazdmi zlodejských bánd, oni sa pozerajú do ich posmešných tvárí, keď sa nás pýtajú, ako im v tom chceme zabrániť. To oni sú prenasledovaní, keď sa snažia brániť samých seba a svoj majetok pred chtivými rukami tých, ktorí sa nijako nepričinili o jeho vznik.

Mocní našich štátov sa nepotrebujú zaoberať cigánskym problémom, lebo pre nich predstavuje len vzdialený abstraktný problém, ktorého závažnosť prerátavajú len na percentá preferencií, ktoré by ich mohol stáť! Dokážme im, že je tu a že je až príliš konkrétny a aktuálny a že od toho, ako ho budú riešiť, závisí aj ich- nie len politická- budúcnosť! Ukážme im, že to nie sú Cigáni a európska federálna byrokracia, ktorým musia podliezať!

1. Nepripustite svojim súhlasom, alebo hlasom, aby sa riešenia cigánskeho problému ujímali nastrčení radikáli, aby sa miešalo s nacizmom, šovinizmom, antisemitizmom, pretože to je cieľom tých, ktorí chcú, aby sa problém neriešil, aby sa stupňovalo rasové a národnostné napätie, ktoré zvyšuje ich politickú a finančnú moc a aby sa napokon všetky skutočné problémy interpretovali ako štekanie extrémistov. Nám nevadia Cigáni ako etnikum, alebo ich rasa, nám vadí sociálny parazitizmus nezávisle od farby pleti!

2. Riešením cigánskeho problému je občianska podpora politickej strany, ktorá dostane na rozhodujúce miesta politikov, ktorí sa konečne ujmú tak dlho odkladaného riešenia.

3. Riešením sú noví politici, nové politické strany, ktoré si riešenie cigánskeho problému určia ako jednu z priorít a nepodľahnú korupčnej taktike EÚ odďaľovať riešenie tohto problému v záujme svojich osobných a skupinových ziskov. Riešením je nerasistická politika založená na princípe zásluhovosti a odmietnutia pozitívnej diskriminácie na etnickom princípe.

4. Podporte každú politickú stranu, ktorá má riešenie cigánskeho problému v programe na princípe zásluhovosti a zrušenia etnicky podmienenej pozitívnej diskriminácie. Dbajte, aby sa riešenie cigánskeho problému nemiešalo s prejavmi nacizmu, šovinizmu a antisemitizmu, tým by sa naše spoločné úsilie znehodnotilo. Je dostatok zákonných postupov, ako to dosiahnuť, uplatnime ich!

Želám vám aj sebe vytrvalosť, nebojácnosť a rozvahu. Úspech určite dosiahneme!

Nájdete ma ako nezávislého kandidáta na kandidátke strany Národ a spravodlivosť – naša strana

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?