Prečo som sa rozhodol kandidovať za europoslanca?
Môj záujem o post europoslanca je v prvom rade profesionálny. Mám dlhoročnú prax lekára vo viacerých pozíciách v štátnom, aj súkromnom zariadení a 15 rokov sa venujem tiež organizácii slovenského zdravotníctva. Som presvedčený, že zlé rozhodovanie v orgánoch EÚ má na naše zdravotníctvo podstatne väčší vplyv, ako sme schopní si to pripustiť a ako je to únosné pre udržanie jeho vhodnej štruktúry, normálnej funkcie a jeho zdravý rozvoj. Nízkorozpočtové zdravotníctva, ako slovenské, nedokážu absorbovať údery, ktoré si veľké štáty EÚ ani nevšimnú. Týka sa to napríklad paralyzujúceho exportu vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, zlej alokácie eurofondov, ktoré deštruujú malé zdravotnícke zariadenia, ktoré vykonávajú viac, ako polovicu práce v zdravotníctve, ale tiež napríklad reexportu liekov a mnohých ďalších oblastí. Mám dosť vedomostí, vôle, ale aj vytrvalosti, aby som veci pozitívne ovplyvnil a spolu s ostatnými, podobne mysliacimi, aj zmenil. Som vlastenec a beriem to ako službu Slovensku.
Môj postoj k EÚ a moje hlavné priority, ktoré chcem v europarlamente presadzovať
Konštituovanie EÚ vyplynulo zo snahy jej zakladateľov o zabránenie ďalšieho vojnového konfliktu v Európe na základe vytvorenia ekonomického priestoru a trhu (tovarov, pracovnej sily, know-how), v ktorom by sa vytvorilo čo najviac spoločných prienikov. To malo znížiť potenciál perspektívnych konfliktov, ale aj zvýšiť konkurencieschopnosť Európy voči ostatnému svetu. Tento zámer sa EÚ darilo uskutočňovať len v období studenej vojny, keď Európu zjednocoval spoločný nepriateľ. Avšak s pádom konkurenčnej RVHP a Varšavskej zmluvy začali sa v EÚ čoraz viac uplatňovať "nadeurópske" ekonomické a vojenské záujmy, čo výrazne znižuje jej dlhodobé perspektívy.
Svojim pôsobením v europarlamente chcem pomôcť zabezpečiť to, čo EÚ potrebuje najviac, aby nestratila svoj pôvodný účel: spätnú väzbu, kontrolu a reparáciu kompetencií, ktoré sa ukazujú byť škodlivé, a to nielen pre Slovensko. Ochranné opatrenia nesmú byť výsadou veľkých štátov EÚ, naopak, majú patriť do armamentária najmä malých a nových členov, inak dochádza k devastácii, ktorá ich odsúva do postavenia kolónií. V tejto súvislosti chcem prispieť najmä k tvorbe všeobecne akceptovateľných pravidiel rozvoja zdravotníctva v EÚ.
Čo považujem za hlavné problémy fungovania EÚ
Legislatíva EÚ nezabezpečila rovnocenné podmienky podnikania v starých a nových členských krajinách EÚ. Trh zvýhodňuje dovoz zo starých členských krajín a potláča domácu výrobu. „Politika dvoch metrov“ položila medzi nových a starých členov EÚ takmer neprekonateľnú bariéru. Firmy (konzorcia), pochádzajúce z najsilnejších štátov EÚ s ekonomickou a politickou podporou svojich vlád, za pomoci skorumpovaných domovských vlád systematicky likvidujú domácu konkurenciu.
Zmätok, ktorý nastal medzi európskymi politikmi po vzniku krymskej krízy naplno ukázal, že Európa nedisponuje ani politickým potenciálom, ktorý by jej umožnil objektívne vyhodnotenie a vytvorenie racionálneho, pre Európu výhodného a jednotného postoja v krízovej situácii podobných rozmerov. Europarlament a Európska komisia sú zahltené finančnými záujmami, lobizmom, záujmami úzkych skupín a záujmami svojho partnera z NATO. Najmä v dôsledku toho Európa podlieha historicko-politickým atavizmom čo spôsobuje, že už ani vo vyhrotených situáciách nie je schopná definovať európske priority. Jasne to preukázali udalosti v Grécku, Sýrii, ale najmä na Ukrajine. Európa neurobila nič, aby zastavila rozmáhajúci sa radikálny nacionalizmus, antislavizmus, antisemitizmus a neofašizmus na Ukrajine a tak sa opäť raz ocitla na pokraji občianskych nepokojov a ozbrojených konfliktov na územiach, ktoré s ňou priamo susedia. Myslím si, že práve nespokojnosť ľudí s takýmto vývojom je dôvodom, aby sme si do európskeho parlamentu zvolili zástupcov, ktorí majú chrbticu, ktorí dokážu v Bruseli bojovať o zachovanie mieru a dokážu tiež ubrániť štátne záujmy SR a podporiť slovenské a slovanské záujmy.
Aký je môj postoj k ďalšiemu posilňovaniu kompetencií EÚ. Ktorých kompetencií by sa národné štáty rozhodne nemali vzdať a do ktorých by EÚ nemala vôbec zasahovať a mali by ostať vyslovene v kompetenciách národných vlád
EÚ má dnes viac kompetencií, ako je schopná uniesť. Akákoľvek ďalšia kompetencia by sa mala odvíjať od vyhodnotenia jej doterajšieho pôsobenia. Noví členovia, ako Slovensko, by mali vyhodnotiť najmä mieru naplnenia eurooptimistických očakávaní z obdobia pristupovania, vplyv negatívnych dopadov na dianie v štáte a v svetle takejto analýzy by mali zohľadniť najmä riziká akýchkoľvek ďalších, ako aj existujúcich kompetencií EÚ.
K absolutizácii moci dochádzalo vždy pod rúškom pokroku, preto členské krajiny EÚ, aj tie najmenšie, musia mať prístup ku kontrole vývoja v EÚ a musia disponovať tiež reparačnými mechanizmami, ktoré v prípade potreby obmedzia, alebo aj zrušia kompetencie EÚ, ktoré sa ukážu byť pre ne škodlivé, alebo zneužiteľné. U nás sa to týka napríklad zdravotníctva, školstva, štruktúry a pohybu pracovnej sily, alebo pozitívnej diskriminácie na etnickom princípe.
Čo si predstavujem, že som schopný ako europoslanec zmeniť?
Riešenia problémov SR nie možné dosiahnuť výlučne na nadnárodnej úrovni. Riešenie nie je možné dosiahnuť na výlučne národnej úrovni. Riešením je koordinácia nadnárodnej a národnej politiky cez volených zástupcov tak, aby bolo možné dať hlas našim pochybnostiam, ako aj našej vôli situáciu zmeniť. Problém sa musí vždy najprv artikulovať, až potom sa niečo môže zmeniť. To môže aj jednotlivec z malej krajiny. Moje postoje boli vždy výsledkom mojich úvah a dlhodobých snáh pomenovať problém. Preto, ak vás zaujíma, ako budem konať ako europoslanec, prosím, aby ste sa oboznámili s mojimi úvahami na podstatné témy:
Zdravotníctvo
Ako odhalili udalosti posledných rokov, realita slovenského zdravotníctva je pesimistická. Zlý vývoj otvoril oči chorým, aj zdravým občanom, ktorí dnes ešte nie sú nútení vyhľadávať pomoc zdravotníctva. Kritickú situáciu v slovenskom zdravotníctve je nutné riešiť komplexne, účinne a neodkladne. Tu sú riešenia, ktoré navrhujem:
Štát a jeho úlohy:
· Musíme obnoviť rozhodujúcu úlohu štátu, ako garanta ďalšieho rozvoja zdravotníctva. Štát musí v prvom rade zabrániť strategickému rozhodovaniu pod vplyvom zahraničných výrobcov liekov a zdravotnej techniky, inštitútov, zastupujúcich nadnárodné záujmy a tiež domácich, politicky chránených podnikateľov s verejnými financiami.
· Štát musí zosobniť chyby v strategickom rozhodovaní a zabrániť prenosu zodpovednosti za chybné rozhodovanie v zdravotníctve na koncové články systému a občana.
· Musíme urýchlene vytýčiť hlavné ciele rozvoja slovenského zdravotníctva. Tie musia byť prijaté politickou dohodou, odobrené občanmi, ekonomicky udržateľné a sociálne únosné. Musia vychádzať z komplexného vyhodnotenia zdravotného stavu obyvateľstva, z vyhodnotenia zdrojov odbornej pracovnej sily, z určenia povinností štátu a obyvateľstva hradiť tomu zodpovedajúci rozsah, kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, teda musia byť zosúladené s tvorbou finančných zdrojov štátu a platbyschopnosťou obyvateľstva.
· Dnešná kritická situácia sa dá vyriešiť len zvýšením platieb štátu za jeho poistencov na úroveň minimálne 5% z priemernej mzdy v hospodárstve.
· Musíme okamžite zastaviť masívne úniky financií zo zdravotníctva, ktoré spôsobujú politicky chránení podnikatelia s verejnými financiami, napojení na zdravotné poisťovne, ako aj na všetky rozhodujúce inštitúcie, ovplyvňujúce chod zdravotníctva. Úniky sa dotýkajú najmä : nemocníc, liekov, drahých zobrazovacích metód a neúčelnej prevencie.
· Štát musí urýchlene zabrániť ďalšiemu exportu vysoko kvalifikovanej pracovnej sily, najmä však lekárov.
· Prevencia chorôb musí zahŕňať aj nemedicínske opatrenia, za ktoré ponesie zodpovednosť štát.
· Jednou z ciest riešení pre slovenské zdravotníctvo by bolo zvyšovanie podielu úhrady zdravotnej starostlivosti zo súkromných zdrojov a v dôsledku toho aj limitovanie zdravotných očakávaní v takom rozsahu, aby sa neobmedzila jej dostupnosť. Je nutné zhodnotiť možnosti a vykonať potrebné legislatívne úpravy.
· Štát by mal prehodnotiť úroveň poskytovaných služieb, ktoré sú financované zo systému verejného zdravotného poistenia a prísne kontrolovať a limitovať najmä drahé diagnostické a liečebné procedúry. Musí definovať základný rozsah zdravotnej starostlivosti, hradený z verejného poistenia.
· Štátna zdravotná politika musí zahŕňať aj presun časti zodpovednosti za svoje zdravie na občana. Vypracovať systém benefitov za zdravý životný štýl, sankcií za samopoškodzovanie, drogy, alkohol, cigarety. V tomto prípade je namieste komerčné pripoistenie.
· Sociálna starostlivosť musí mať diferencovaný rozsah a musí byť hradená z inej položky, ako z verejného zdravotného poistenia.
· Ďalšie certifikované vzdelávanie lekárov a farmaceutov ponechať výhradne v rukách štátu.
Občan a jeho očakávania:
· Jediným dlhodobo udržateľným riešením, ako naplniť zdravotné a životné očakávania populácie, je presun priorít spoločnosti v prospech podpory zdravia, sledovaný nepretržitým a primeraným zvyšovaním podielu rovnako verejných, tak aj súkromných financií do zdravotníctva v zhode s trendom tvorby zdrojov.
· Princípom miery napĺňania zdravotných očakávaní občanov musí byť elementárna spravodlivosť, založená na zásluhovosti. Princíp diferencovanej zásluhovosti musí byť postupne posilňovaný v neprospech princípu solidarity. Na to je nutné urobiť potrebné legislatívne úpravy.
· Medicínske činnosti sa v zhode s požiadavkou občanov musia smerovať na výkony, spojené s medicínskym myslením a rozhodovaním. Cieľom snaženia zdravotníctva sa musí stať vyliečenie príčiny chorôb a nie dlhodobé tlmenie ich prejavov a liečba ich následkov, „výroba výkonov“. Štát na to musí vytvoriť zodpovedajúci systém finančných stimulov.
Nemocnice
· Akýkoľvek model hospodárenia nemocníc budeme zvažovať, hlavným kritériom je, aby sme zabránili ich ďalšiemu zadlžovaniu a neodvádzaniu povinných odvodov. Toto je možné len
1. cestou zreálnenia cien a platieb za zdravotné výkony
2. zavedením súdne vynútiteľnej zodpovednosti manažmentu nemocníc za hospodárenie
3. zrušením politických nominácií manažmentu
4. zrušením protekcionizmu uplatňovaného v prospech politicky nominovaných manažmentov nemocníc
5. zabezpečením spoluúčasti zástupcov zamestnancov na kontrole riadenia a hospodárenia nemocnice.
6. Cieľom je bez ohľadu na právnu formu zaviesť efektívne kontrolné mechanizmy a vyvodzovanie dôsledkov zo strany zakladateľa, teda štátu.
7. Je nutné urýchlene vypracovať koncepciu lôžkovej starostlivosti, ktorá bude zahŕňať optimalizáciu siete lôžkových zariadení aj s ohľadom na záchranný systém a mobilitu občanov.
Súkromné ambulancie, zdravotné poisťovne, systém
· Zabezpečiť rovnocenné podmienky pre činnosť súkromných aj štátnych zdravotníckych zariadení.
· Zabezpečiť rovnocenné podmienky pre činnosť malých zdravotníckych zariadení a veľkokapitálových zdravotníckych zariadení.
· Štát garantuje prerozdelenie verejných financií z výberu poistného, preto nesmie obmedzovať nákup zdravotníckej techniky, materiálu, služieb a iných tovarov iba na štátne zariadenia v správe MZ SR, musí vytvoriť možnosti aj pre malé súkromné zariadenia.
· Právnym dohľadom štátu nad tvorbou zmluvných podmienok zabezpečiť vyvážené vzťahy medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami.
· Štátna poisťovňa musí súkromným poisťovniam konkurovať poistnými produktmi v rôznej kvalite a cene.
· Zodpovednosť za nakladanie zdravotných poisťovní s finančnými prostriedkami sa musí definovať tak, aby pod zámienkou šetrenia nákladov nebolo poškodené zákonné právo pacienta na zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu a kvalite.
· Je nutné zaviesť pripoistenie pre tých, čo nikdy neplatili zdravotné odvody, aby sa mohli uchádzať o štandardné zdravotnícke služby. Považujem za potrebné vyčleniť pre nich lôžkové zdravotnícke zariadenia, alebo ich časti s nižším štandardom.
· Vytvoriť vhodné podmienky pre prácu zdravotníkov a ocenenie zodpovedajúce spoločenskému významu ich práce.
Sociálna oblasť, zamestnanosť, vzdelanie. Istoty tým, ktorým patria
· Tlak európskych politických strán na zvyšovanie solidarity je dôkazom toho, že nie sú schopné reálne vyhodnotiť aktuálny stav ani v čase, keď už hrozí zrútenie sociálneho systému a z toho vyplývajúca katastrofa.
· Európske štáty, ktoré nedokázali zabrániť tomu, že hospodársky prínosní občania žijú v existenčnej neistote, nemôžu sľubovať istoty všetkým. Sociálny zmier sa musí udržiavať politikou rastu zamestnanosti a hospodárskeho rastu a nie politikou sociálnej korupcie za peniaze a proti záujmom hospodársky prínosných občanov.
· Chcem presadzovať princíp zásluhovosti na úkor dnes už neudržateľnej miery solidarity. Zvyšovanie miery solidarity ohrozuje najmä starobných dôchodcov, pretože peniaze na ňu pochádzajú z prerozdelenia financií najmä z ich dôchodkov. Mali by sme zaraziť politickým stranám víťaziť vo voľbách hlasmi dobrovoľne sociálne odkázaných!
· Nedovoľme politikom okrádať hospodársky prínosných občanov a za ich peniaze vytvárať nezaslúžené sociálne istoty časti obyvateľstva, ktorá sa o zdroje na ich tvorbu nikdy nezaslúžila.
· Nedovoľme politikom zastierať rozdiel medzi starobnými dôchodcami a tými, ktorí sú sociálne odkázaní z vlastného rohodnutia, nedovoľme im hádzať dôchodcov do jedného vreca s príživníkmi.
· Peniaze pre starobných dôchodcov nie sú prejavom „dobroty“ politika, nie je to žiadny milodar, sú to peniaze, ktoré si zaslúžili svojou celoživotnou prácou. Nedovoľme politikom vnucovať dôchodcom nižšiu životnú úroveň, akú majú tí, ktorí nikdy nerobili a ktorých oni živia zo svojich dôchodkov.
· Sociálne istoty musia byť v prvom rade rezervované pre tých, ktorí sa o ne zaslúžili svojou prácou. Na ostatných ich politici môžu rozširovať až vtedy, keď si splnia záväzky voči tým, ktorí ich vytvorili.
· Nesmie sa vytvárať istota zvýhodňovania v sociálnej odkázanosti, pretože to spôsobuje demotiváciu ich príjemcov, ako aj hospodársky prínosných občanov.
· Čím ďalej, tým väčšia časť obyvateľstva dobrovoľne uniká do dnes výhodnejšej sociálnej odkázanosti. Produktívna časť obyvateľstva naopak, musí niesť čoraz väčšiu záťaž solidarity. Jej miera je už v súčasnosti demotivujúca, a preto aj dlhodobo neudržateľná. Musíme obnoviť význam práce ako hlavného zdroja príjmu a potrebnej životnej úrovne.
· Musíme presadiť štátny program podpory práce, vytvoriť systém motivácie k práci, najmä trvalému pracovnému pomeru, jeho zvýhodnením oproti sociálnym dávkam.
Politika, etnické a národnostné riešenia
· Nedovoľme už naďalej politikom zakladať si svoju moc na útlaku hospodársky prínosných občanov! Sme svedkami toho, že zákonnosť je prakticky nevymáhateľná. Nedovoľme im šliapať po Ústave SR, ktorá hovorí o rovnoprávnosti občanov!
· Ak by sa Ústava SR a zákony dodržiavali, politici by prišli o moc a peniaze, za ktorých výhradných majiteľov pokladajú len seba a svojich zahraničných mecenášov.
· Právne nepostihnuteľní politici pri presadzovaní osobných a skupinových záujmov beztrestne porušujú zákony, vyvolávajú právnu neistotu a nedostatok, aby sa mohli ďalej tváriť, že riešia problémy, ktoré sami vyvolali.
· Od veľkých politických strán nemôžeme očakávať, že presadia spravodlivosť. Spravodlivé delenie by ukončilo ich neobmedzené možnosti manipulácie s tokmi peňazí.
· Poslanci veľkých strán nehlasujú podľa svojho svedomia, musia sa podriadiť populizmu, ktorý strany udržiava pri moci, preto od nich neočakávajme riešenia podstaty našich problémov.
· Občania po posledných voľbách zistili, že je jedno, či volia pravicu, alebo ľavicu. Základňa spoločenskej pyramídy, rozdelená vertikálne na pravicu a ľavicu a jej stredové odtiene, je vyčlenená už len pre radového občana. Zlatá špička pyramídy v ktorej žijú politici, je delená horizontálne, podľa ich bohatstva a veľkosti vplyvu. Nemajú hodnoty, ani farbu, pretože sa správajú podľa jedného vzorca, kde výsledkom sú vždy len moc, prístup k verejným financiám a uspokojenie straníckych záujmov.
· Úspory, ktoré presadzujú, sa nikdy nedotknú ich samých, ani ich mecenášov, ani zahraničných bánk. Jediným riešením tejto patovej situácie je zvýšiť podiel hospodársky aktívnej časti obyvateľstva a zníženie podielu sociálne odkázanej časti.
· V dobe elektronických médií nemáme výhovorku pre nízku mieru priameho vplyvu občanov na rozhodovanie politikov. Túto požiadavku nemienim ignorovať.
· Máme veľa politikov, ale málo štátnikov. Potrebujeme politikov, ktorí nebudú žiť z toho, že zvýhodňujú jednu skupinu občanov pred druhou na sociálnom, národnostnom, etnickom alebo akomkoľvek inom princípe, ktorý ruší základy našej starobylej slovanskej kultúry, založenej na spravodlivosti, kde hlavným kritériom je svedomie.
· Musíme zabrániť politikom zbavovať sa zodpovednosti za nesprávne rozhodnutia! Ich zodpovednosť musí byť vymáhateľná v občianskoprávnej, aj v trestoprávnej rovine. Imunita poslanca NR SR nesmie brániť vymožiteľnosti zodpovednosti. Musíme zabezpečiť spätnú väzbu a zabrániť politikom v prenose zodpovednosti za nesprávne rozhodnutia na výkonné zložky systémov.
· Sociálna nespravodlivosť spôsobuje demotiváciu najmä produktívnej časti obyvateľstva. Narušuje sociálny zmier a spôsobuje pokles hospodárskeho rastu. V sociálnej politike 21. storočia neexistuje väčšia nespravodlivosť ako keď darca sociálnej pomoci dostáva menej, ako jej príjemca.
· Preto nedopusťme ďalšie zneužívanie pozitívnej diskriminácie, ktoré ožobračuje všetkých hospodársky prínosných občanov Slovenska!
· Pozitívna diskriminácia na etnickom princípe je novodobý politicky motivovaný rasizmus, obrátený proti hospodársky prínosnému obyvateľstvu, slúžiaci na absolutizáciu politickej moci. Ruší základný demokratický princíp rovnosti šancí a preto musí byť vymedzená len pre určité životné situácie na individuálnom princípe, definovaného konkrétnym účelom, podmienkami a časovým trvaním. V žiadnom prípade nesmie byť celoživotná, alebo viacgeneračná, ako dnes.
· Miera schopnosti rodiny zabezpečiť účel sociálnych dávok musí rozhodovať o ich výške a nakladaní s nimi. V tom nám Európa nesmie brániť, pretože sa nimi riadi aj sama.
· Pozitívna diskriminácia odvracia pozornosť od skutočných príčin rastu sociálneho rozdielu, zvyšuje izolovanosť etnika, alebo národnosti, demotivuje ho a zvyšuje etnické, národnostné a sociálne napätie. Je nástrojom politickej korupcie, pomocou ktorej si vládnuca moc kupuje sociálny zmier s početnejšou neproduktívnou časťou obyvateľstva na úkor menej početnej hospodársky prínosnej časti obyvateľstva s jediným cieľom: zotrvať pri moci.
· Riešením etnických problémov je dôsledné uplatňovanie zákonnosti v konaní všetkých občanov bez rozdielu, čo si vyžiada vymožiteľnosť práva pre postihnutých občanov na jednej strane a uplatnenie represívnej moci štátu proti nezákonne konajúcemu občanovi, alebo skupine občanov na strane druhej.
Milí priatelia,
Slovensko je v hlbokej morálnej kríze, ktorú spôsobila chamtivosť a neobmedzená moc politikov, ktorú systematicky zneužívajú. Musíme ju zvrátiť, inak sa nám jej dôsledky prevalia cez hlavu už v nasledujúcich rokoch. Vždy som sa živil iba svojou vlastnou prácou, preto chcem celé svoje snaženie v politike venovať v prospech hospodársky prínosných občanov. Za hospodársky prínosných pokladám všetkých občanov, ktorí nezávisle na druhu práce odvádzajú, alebo v minulosti odvádzali platby štátu (ČSSR a neskôr SR) v trvaní aspoň troch štvrtín svojho pracovne aktívneho obdobia. Pracujem ako lekár a 15 rokov vediem Slovenskú lekársku úniu špecialistov, preto je prirodzené, že sa chcem zamerať najmä na zdravotníctvo a sociálnu oblasť. Aj keď som vždy tvrdo zastával záujmy zdravotníkov, nikdy som sa nespreneveril ani spojenectvu s pacientom. Ak vás moje názory a riešenia zaujmú a myslíte, že by ste ma mohli vo voľbách do Európskeho parlamentu podporiť. Kandidujem ako nezávislý kandidát a moje meno nájdete v zozname kandidátov politickej strany Národ a spravodlivosť – naša strana. Všetci, ktorí mi dáte svoj hlas, sa budete môcť osobne opýtať na plnenie tohto programu priamo mňa, v mojej ambulancii, pretože svojej práce lekára sa nevzdám ani ako europoslanec.
Viac informácií získate na:
mojom facebooku: Andrej Janco
na blogu: http://andrejjanco.blog.sme.sk/
na www.slus.sk
na e-mailovej adrese: mudr.andrej.janco@gmail.com
MUDr. Andrej Janco, v.r.
